Malá stavba ukrytá v lesoch nad obcou Nitrianska Blatnica bola dlhé obdobie odbornou verejnosťou obchádzaný kostolík. Známe bolo o nej prevažne len to, že ju dala postaviť v rokoch 1530 – 1540 Mária Thurzová. Dokonca existuje záznam, že ju dal postaviť francúzsky pustovník. Pravdivejšie bolo len to, že sa pri nej už niekoľko storočí (predpokladáme od 2. polovice 16. storočia) každoročne v apríli konali a dodnes stále konajú svätojurajské púte a ľudia z Nitrianskej Blatnice a aj zo širšieho okolia ju familiárne nazývajú „Jurko“, „Ďurko“ či „Rotunda Jurko“. Začiatky spoznávania v skutočnosti oveľa staršej histórie Rotundy sv. Juraja sa začali písať v roku 1973. V tom roku sa farár v Nitrianskej Blatnici, redemptorista František Jurík, listom obrátil na Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave so žiadosťou o pokyny a usmernenie ohľadom vykonania opráv v rotunde, ktoré sa chystal realizovať. Jeho žiadosť bola prvým podnetom, ktorý postupne vyvolal odborný záujem o túto pamiatku. Ešte v tom istom roku pracovníci pamiatkového ústavu Ing. arch. Rudolf Rejthár a PhDr. Jana Šulcová vykonali prvý overujúci stavebno-historický výskum na stenách v interiéri rotundy. Na ich veľké prekvapenie zistili, že ich nálezy dokazovali oveľa starší vznik rotundy. Dovtedy sa totiž uvádzala 1. polovica 16. storočia.